Grécke zázraky sv. Serafíma Sarovského

 

Top of Form

Bottom of Form

Tento príbeh nám bol vyrozprávaný zbožnou gréckou pravoslávnou rodinou, ktorá žije v Anglicku, ale často navštevuje svoju vlasť. Pri jednej zo svojich návštev na svätých miestach Grécka, cestovali po polostrove Cassandra a cestou sa zastavili pri neznámom chrámu. Vošli dovnútra. Bol to obyčajný grécky chrám, ale to, čo prekvapilo týchto návštevníkov, bolo neobvyklé uctievanie sv. Serafima Sarovského, ktoré bolo vidieť z interiéru chrámu. Okrem nezvyčajne veľkej ikony svätca, tam bol tiež pri stene pôvodne vyzerajúci relikviár s ikonou -plaštenica (symbolický pohrebný rubáš), zachytávajúca odpočívajäceho – tešiteľa Boha, sv. Serafíma.

Ako nám naši grécki priatelia vysvetlili, veľmi veľa ľudí teraz vie o otcovi Serafímovi v Grécku. Okrem toho, ruský Serafím sa stala tak drahý srdciam jednoduchých veriacich, že ho prijali ako by bol ich vlastný grécky svätý, a menej vzdelaní by mohli dokonca povedať, že Sarov je niekde v Grécku. Avšak, stále nebolo jasné, čo urobil pre tento konkrétny chrám, kde je tak uctievaný, najmä preto, že sa nachádza na veľmi odľahlom mieste.


Čoskoro sa objavil kňaz a odpovedal na otázku návštevníkov, prečo je tento chrám zasvätený svätému Serafímovi. Z toho prečo a ako sa to stalo je celý príbeh, ktorý nám láskavo ponúkol vypovedať nad šálkou čaju.

Príbeh sa ukázalo byť celkom mimoriadny, by zázračné. Otec Nektários, ako sa nazýval správca tohto chrámu, pracoval v poslušnosti ako prostý mních u Božieho hrobu v Jeruzaleme. Bola to jeho povinnosť zabezpečiť plán služieb a molebenov medzi rôznymi pravoslávnymi jurisdikciami, rovnako ako pre ľudí mimo oficiálneho pravoslávia. Tam bol určitý čas vyčlenený pre ruské mníšky z monastiera v Jeruzaleme, ktoré tam prišli spievať a čítať akafisty.

No, jedného dňa sa zdalo otcovi Nektáriovi že čas pridelený pre ne bol príliš dlhý. A tak sa rozhodol skrátiť ho takmer o polovicu. Uplakané mníšky prosili o neskracovanie času, ale tieto prosby nemali žiadny vplyv na sebaistého správcu. "Bolo urobené rozhodnutie; láskavo ho dodržte, lebo inak stratíte svoje právo modliť sa tu vôbec."

Cela, kde otec Nektários v noci odpočíval sa nachádza na druhom poschodí chrámu samotnej budovy. Tú noc v chráme na nočné modlitby nezostal nikto, a všetky dvere boli zamknuté. Zrazu začal niekto ľahko klopať na dvere jeho izby. Otec Nektários bol veľmi prekvapený. Kto by to mohol byť? Po druhom klopaní, otvoril dvere. Nemal strach, ale bol zmätený. Možno, že niekto náhodou zostal v budove chrámového objektu...

 

Pred ním stál neznámy, šedo-vlasý starý muž, ktorý ukázal výhražný prst na otca Nektária a povedal: "Neodvažuj sa urážať moje dcéry!" To bolo povedané v dokonalej gréčtine, ale strážca chrámu nedokázal rozoznať, na čo tieto slová poukazovali. Po ich zopakovaní starec zmizol v šere chrámu.

Prejdúc okolo celého chrámu ešte raz, otec Nektários nenašiel nikoho, a vrátil sa do svojej cely k odpočinku. V dopoludňajších hodinách si bol takmer istý, že to bol len sen. Ale keď ruské mníšky prišli do chrámu a po postavení ich malých ikon sa začali modliť, mníchove srdce bolo zúžené z pietneho strachu. Na jednej z ikon bol vyobrazený samotný starec, ktorý sa mu zjavil minulú noc. Hlas opäť znel v ušiach správcu chrámu ako od niekoho prítomného v danom okamihu a hovoriaceho: "Neodvažuj sa urážať moje dcéry!"

Padnúc dole zemnou poklonou pred ikonou ju úctivo pobozkal, a otec Nektários zistil od mníšok meno svätca, o ktorom predtým nič nevedel, a dal im naspäť ich pôvodný čas k modlitbe pri Pánovho hrobe.

Čoskoro potom sa stala ešte ďalšia nezvyčajná udalosť sa stala v živote otca Nektária. Dlho pred udalosťou opísanou pri Pánovho hrobu, starší ruský biskup prišiel a modlil sa tam tak dlho a neskoro, že ho strážca objektu pozval k odpočinku vo svojej cele. Dal biskupovi svoju posteľ, a sám si určil k odpočinku podstavcové posteľ v rohu. Ale starší biskup celú noc ani oči nezavrel, len "vytiahol čotky pre modlitbu" sediac stále v kresle. Mních sa cítil nesvoj, keď chcel ísť spať, a tak sa aj on modlil celú noc s jeho modlitebnými čotkami. No, pár dní po zjavení sa sv. Serafíma a následného pokánia správcu tohto objektu, dostal otec Nektários náhle balíček od toho istého biskupa, s ktorým prebdel v modlitbe celú noc. Ako sa ukázalo, starší, biskup zosnul v Pánovi, a neodkázal mníchovi-správcovi nič iného, ​​než kus ostatkov (moščí) sv. Serafima Sarovského.

Výčitky svedomia a vďačnosť otca Nektária nepoznali hraníc. Aké rýchle zľutovanie mu svätec ukázal, odpustil mu, a ako úžasne ho požehnal! Vtedy a tam mu dal sľub, že na konci svojej služby pri Pánovho hrobe, potom, čo sa vráti do Grécka, mu postaví chrámu ku cti sv. Serafíma. Postavil hrob-krytinu pri stene tak, že po jeho smrti mohol byť pochovaný na druhej strane tej stenu, na vonkajšej strane tohto chrámu, ale v tesnej blízkosti Svätca!

 

Hieromních Kirill (Zinkovský), hieromních Metod (Zinkovský)

www.pravoslavie.ru

 

Preklad: BŠ