Ľudovít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti
Napriek tomu, že sa to zdá byť neuveriteľné, jedno z kľúčových diel modernej slovenskej kultúry
— Štúrovo Das Slawenthum und die Welt der Zukunft — sa v slovenskom vydaní dostáva
do rúk odbornej, ale aj širšej kultúrnej verejnosti až dnes — jeden a pol storočia po svojom vzniku.
Pritom ide o dielo, ktoré malo preukázateľne podstatný vplyv na formovanie kultúrnej a politickej
identity slovenskej inteligencie.
Štúr svoj duchovný testament slovenskému spoločenstvu napísal po nemecky v prvej polovici
50. rokov 19. storočia, v čase svojho núteného pobytu v Modre, kam sa dostal po revolúcii roku
1848. V diele sa logicky završuje a sumarizuje Štúrovo dejinno-filozofické a historické poznanie
i spoločensko-politická skúsenosť. Máme tu pred sebou v modernej slovenskej histórii ojedinelý
pokus o celostné uchopenie dejín, ich zmyslu a na tomto pozadí ako i na pozadí rekonštrukcie
konkrétneho historického vývoja zámer definovať zmysel slovanských i slovenských dejín.
Zároveň ide o pokus určiť miesto Slovanov v konkrétnych európskych vzťahoch s praktickým návodom
na dejinné účinkovanie v podobe sformulovaného politického programu. Z tohoto hľadiska
máme pred sebou dielo výsostne politické, hoci bolo spracované na širokom filozoficko-
dejinnom základe.
Kniha bola oficiálne prvýkrát publikovaná v ruskom preklade pod názvom Slavjanstvo i mir
buduščago, ktorý vydal ruský slavianofil V. I. Lamanskij počas slovanského zjazdu v Moskve v
roku 1867. Podľa Lamanského svedectva sa mu práca dostala do rúk za jeho pobytu v Uhorsku
r. 1862 od nemenovaného blízkeho Štúrovho priateľa a spolupracovníka.
Aj druhýkrát kniha vyšla v Rusku — v roku 1909 ju v Petrohrade vydal ďalší známy slavianofil
T. D. Florinskij a opatril ju rozsiahlejšou úvodnou staťou.
Potom, v roku 1928, správca Matice slovenskej Jozef Škultéty poskytol toto druhé ruské vydanie
literátovi a prekladateľovi Mikulášovi Gacekovi s ponukou, aby ho preložil do slovenčiny.
Gacek ponuku prijal a v polovici roku 1929 odovzdal hotový preklad správe Matice slovenskej.
Táto v roku 1931 v XXXI. zväzku svojej edície Čítanie študujúcej mládeže vydala Výber zo spisov
Ľudovíta Štúra a v ňom niekoľko úryvkov z posledných kapitol diela.
V tom istom roku, 1931 ‚ sa Českému vedcovi a pedagógovi Dr. Jozefovi Jiráskovi, ktorý pôsobil
v Bratislave na Univerzite Komenského, podarilo objaviť originálny nemecký rukopis Štúrovho
textu. Vzápätí ho vydal v pôvodnom nemeckom znení pod názvom Das Slawenthum und
die Welt der Zukunft s vlastným úvodom a kritickými poznámkami. V takejto podobe, nákladom
Učenej spoločnosti Šafárikovej v Bratislave, dielo po prvýkrát vyšlo na Slovensku v oficiálnej
knižnej podobe.
O vydanie Gacekovho prekladu Štúrovho traktátu sa Matica slovenská znovu pokúsila až počas
existencie slovenského štátu v období II. svetovej vojny v roku 1944. Napriek tomu, že už boli
hotové korektúry, kniha nevyšla. V zviazanej podobe sú tieto korektúry podnes uložené v Národnej
knižnici v Martine.
Dielo nevyšlo ani za komunistického režimu v rokoch 1948 až 1989, hoci práce Ľudovíta Štúra
patrili do „zlatého fondu” slovenskej literatúry a kultúry. V rôznych výberoch a monografiách sa
síce kde-tu objavil hanblivý citát z diela, to však nikdy nebolo publikované ako celok. Na otázku
— prečo? — sa ponúka jednoduchá odpoveď: Štúr v ňom podal principiálnu kritiku socializmu a
115
sa naskrze celku.